Na základe Benešových dekrétov bolo zrušené maďarské občianstvo, maďarské školy boli zatvorené a 44 000 Maďarov bolo presídlených do Českej republiky namiesto vysídlených Nemcov (3 milióny Nemcov bolo odvlečených do Nemecka).Vysídľovanie prebiehalo veľmi anti-humanistickým spôsobom, ktorý takmer pripomínal holokaust. Vysídlení obyvatelia museli náhle opustiť svoju vlasť, zobrať si so sebou len veľmi málo, cestovať v dobytčích vagónoch, natlačení v neľudských podmienkach, pričom niektorí ani cestu neprežili. Maďarsko sa túto situáciu snažilo zmierniť tým, že súhlasilo s Dohodou o výmene obyvateľstva. Znamenalo to, že Československo a Maďarsko sa dohodli na výmene maďarských a slovenských obyvateľov, t. j. toľko Slovákov by odišlo z Maďarska do Československa, koľko Maďarov by odišlo z Československa do Maďarska. Taký bol plán, ale skutočnosť bola iná: do Maďarska bolo presídlených 90 000 Maďarov, ale prišlo len 70 000 Slovákov. Okrem toho Maďarsko ponúklo každému, kto chcel odísť do Československa, aby tak urobil dobrovoľne, zatiaľ čo v Československu boli Maďari násilne a proti svojej vôli nútení presídliť sa do Maďarska. Ďalším plánom československého štátu bolo znížiť počet Maďarov ich reslovakizáciou. Nazvali to reslovakizácia alebo opätovná reslovakizácia, ale Slovákom sa mohol stať opäť len ten, kto už raz bol Slovákom. Vysvetľovali to tým, že Maďari (hlavne) boli počas Rakúsko-Uhorskej monarchie pomaďarčení, a tak ich teraz musia naspäť reslovakizovať. Aj toto riešenie sa ukázalo ako úspešné, pretože tí, ktorí sa hlásili k slovenskej národnosti, získali späť svoje občianstvo a neboli vyhostení, takže zostalo približne 300 000 Maďarov, ktorí sa hlásili k slovenskej národnosti, ale v skutočnosti nimi neboli. Obnovenie občianstva, zastavenie deportácií, znovuotvorenie maďarských škôl a zlepšenie situácie Maďarov nastalo v roku 1948 a súviselo s komunistickým prevratom.